Aby ste teda vedeli, kto je zakladateľom Ostrova a kto sa Vám to prihovára, niečo Vám o sebe poviem.
Moje meno je Igor Chvojka a mám 29 rokov. Pochádzam z Martina. Mám túto oblasť Turca veľmi rád a moje celoživotné ciele sa tejto kotliny priamo dotýkajú a sú spolu prepojené.
Trachycarpus fortunei
Všetko to začalo v roku 1996. Moja mama Valéria, vtedy získala pár semien talianskych druhov paliem. Vysadili sme ich a oni po čase vyklíčili. Nadchlo ma to tak, že som si prezrel nejaké publikácie o palmách a vybral si niektoré druhy, ktoré sa mi páčili. A lavína sa spustila! Získal som semená všetkých dostupných druhov a obehal všetky veľké botanické záhrady od Brna až po Košice. Zbieral som všetky druhy paliem, ktoré sa mi dostali pod ruku. Zbierka po niekoľkých rokoch dosiahla celkom slušné rozmery. Niekoľko stoviek rastlín a to v cca 45 druhov paliem z celého sveta a to navyše všetko pestované v trojizbovom panelákovom byte.
Dočítal som sa, že niektoré druhy paliem odolávajú aj silným mrazom a vedel som, že minimálne 1 druh takej palmy už v zbierke mám. Bol to Trachycarpus fortunei. Rozhodol som sa ho teda vyskúšať a vysadil som do záhrady 5 ks tejto palmy. Bolo to v apríli roku 2004. Pôdu som nijak neupravoval. Vykopal som len jamu a tam ich zasadil. Mám v záhrade ťažký, mokrý a studený íl. Zasadil som ich spolu, myslel som si a očakával, že niektoré uhynú. Boli to malé niekoľkomesačné semenáče s jedným až dvomi klíčnymi lístkami. V knihách písali, že takéto malé palmy sa vysádzať nemajú, lebo neprežijú zimu. Nuž ale... nemal som prakticky žiadne informácie ako palmy zazimovať, nepoznal som nikoho, kto by palmy pestoval.
Ku koreňom som len nasypal vrstvu hoblín a prikryl ich obyčajnou plastovou PET fľašou, na ktorej som len zrezal hrdlo. Napadol sneh, mrazy zosilneli a klesali aj pod -20°C. Nahádzal som na ne asi 30 cm vrstvu snehu. Celú zimu boli pod snehom, úplne bez svetla. Na jar som ich po roztopení snehu odokryl. Staré listy boli poškodené od mrazov, ale nové som našiel pekne zelené. Boli mierne napadnuté plesňami, keďže palmy boli v uzavretom a pomerne vlhkom prostredí niekoľko mesiacov, tie však rýchlo po vyvetraní zmizli. Palmy som nehnojil a oni začali po príchode teplých dní rásť. Celé leto pekne rástli, prišla zima, všetko sa opakovalo. Bola tiež dosť mrazivá ako predchádzajúca, ale palmy bez problémov zvládli aj túto. Všetky. Opäť prišlo leto, s ním aj niekoľko nových listov na každej palme. Nasledujúce zimy už boli slabšie a teplejšie. Palmy som ale napriek tomu zazimoval. Vyrobil som si zo silnejších drôtov poloblúky, ktoré som zapichol do pôdy okolo paliem. Boli tri a v prostriedku som ich zviazal silónom. Okolo paliem som opäť nastlal drevené hobliny do výšky niekoľkých cm. Na konštrukciu som pripevnil bielu netkanú textíliu a na ňu hrubú priehľadnú agrofóliu, aby boli palmy chránené pred vlhkosťou zvonku. Tá je nebezpečná pre rastový vrchol palmy, odkiaľ vyrastajú nové listy. Keď tento rastový vrchol odumrie, palma už nemá ako rásť a po čase uhynie.
Palmy mali opäť na jar poškodené najstaršie listy. Nové boli úplne v poriadku.
Po štyroch rokoch neuhynula ani jedna z nich a dosiahli výšku cca 40 cm. Listy najväčšej majú priemer cez 30 cm. Palmy ako rastú sa od seba odtláčajú, aby si vytvorili svoj priestor pre rast a teraz vypadajú veľmi efektne.
Zima na prelome rokov 2008/2009 bola asi najsilnejšia. Mrazy boli silné, často okolo -18°C a čo bolo horšie, trvali veľmi dlho! Na jeseň som ich nezakryl, rozhodol som sa ich trochu potrápiť, aby si zvykli na tvrdé podmienky ešte viac. Napadol na ne sneh, až im ohýbalo listy. Ten na nich zamrzol. Takto boli niekoľko dní. Potom hlásili väčšie ochladenie ( dovtedy boli teploty v rozmedzí -1 až -7°C ), tak som ich zazimoval rovnakým spôsobom, ako predchádzajúce dva roky. Asi deň pred Silvestrom sa mi do vnútra týchto zazimovaných paliem dostal môj pes a spával tam. Boli mrazy asi -14°C. Všimol som si to až na Silvestra večer. Trachycarpusy sa javili byť spálené od mrazu, listy boli bez života ako vyschnuté. Mrzelo ma to, že 5 ročná starostlivosť je zmarená. Palmy som ale opäť zakryl a nechal tak. Po niekoľkých týždňoch sa oteplilo, a tak som ich šiel skontrolovať. Listy boli opäť krásne svieže a rozvité! Teraz som sa utvrdil, že sú to skutočne veľmi odolné a nenáročné rastliny. Do jari sa nič nezmenilo. V marci som ich odokryl a už nezakrýval. Najstaršie listy boli tradične mierne poškodené, ale to vzniklo len po výdatných dažďoch a chladných nociach. Tie som neskôr poodstrihával.
Nasledujúca zima 2009/2010 bola tiež pre palmy na Ostrove nepríjemná.
Vzhľadom k tomu, že som chodil po Slovensku a zazimovával palmy našim zákazníkom ( ale aj zákazníkom konkurencie, ktorá so zazimovávaním paliem nemá skúsenosti ) boli naše palmy dosť dlho vystavené mrazom bez ochrany. Listy sa uzatvárali, aby sa rastliny chránili proti ich strate. Po odznení silnejších mrazov sa opäť roztiahli. Zazimoval som ich len tak narýchlo ( obalil som ich ako obvykle bielou netkanou textíliou a navrh som dal agrofóliu ). Väčšie rastliny som skúšobne obalil čiernou netkanou textíliu, ktorá je hrubšia, v niekoľkých vrstvách. Takto som obalil kmene ale aj listy. Ako vrchnú vrstvu som dal bublinkovú fóliu. Nebolo to však dobré riešenie, nakoľko takto zabalené rastliny pri nedostatočnom odvetrávaní rýchlo zvlhli a mrazy im zničili pletivá listov. Listy boli zhnednuté s množstvom trhlín. Boli ako sitko. Obdobia oteplenia ( cez deň +7°C) sa striedali s náhlymi ochladeniami ( v noci -15°C ). Preto rastliny dostali riadne zabrať a väčšina z nich stratila všetky listy, ktoré som v januári poodstrihával. Zostali len holé kmene bez listov. Do jari však boli zabalené a už častejšie vetrané.
Na jar po odbalení boli z väčšiny paliem len torzá. Takto ešte nevyzerali po niekoľkých rokoch po žiadnej zime! Dokonca na dvoch palmách, ktoré rastú na Ostrove už 6 rokov zhnili vegetačné vrcholy a celé som ich z kmeňov vybral. Zostali len prázdne kmene z dierami po vegetačnom vrchole. Po mesiaci a pol som sa chystal tieto kmene odrezať, nakoľko som si myslel, že sú už mŕtve. Na moje prekvapenie z ich kmeňov vyrážali nové listy a palmy žili. Teraz v auguste sú už úplne v poriadku a rastú ďalej. Hneď na jar som všetky palmy začal prihnojovať. Všetky sa spamätali a zotavili. Teraz sú už opäť olistené. Palmy dopestované od malička na Ostrove zo semien sa najlepšie zregenerovali. Na fotkách si môžete pozrieť, ako to s nimi na jar po zime vyzeralo a ako vyzerajú v auguste toho istého roku.
Zima 2010/2011
Palmy ako každý rok som zazimovával až pri poklesoch teplôt pod -7 až -8°C. Na začiatku zimy som ich prekryl tenkou vrstvou bielej netnanej textílie. Na to napadol ešte sneh vo vrstve cca 5 cm. Jeden víkend nás nečakane prekvapili mrazy o sile -14°C a táto teplota sa opakovala 2 noci. Listy paliem, ktoré boli ešte v črepníkoch stále von bez ochrany, sa ohýbali pod množstvom snehu. Tých -14C im úplne zničili celé koruny listov, ktoré museli byť úplne zostrihané.Rastliny boli potom následne umiestnené do skleníka a tmavej pivnice. V skleníku po čase opäť začali pôsobením vyššej teploty rásť. Väčšina je však stále v stave "spánku" a to či prežili tieto mrazy, kedy im úplne premrzli korene, sa uvidí na jar po príchode teplého počasia. Neobávam sa toho, že by nezačali opäť rásť. Už aj tu bola opäť možnosť vidieť, ako znášajú zimu palmy z rôznych svetových oblastí ( píšem o palmách rovnakého druhu, akurát z rôznych oblastí, kde boli pestované).
Palmy, ktoré boli od nemenovaných českých obchodníkov tento zásah znášajú veľmi zle a nie je isté, či sa dokážu spamätať. Pritom šlo o už rastliny vo veľkých črepníkoch a s kmeňmi okolo 1 meter.
Listy som musel ostrihať aj na 85%-tách svojich rastlín, ktoré sú v záhrade na stálo. Následne som ich obalil do hrubej vrstvy bielej netkanej textílie a ako vrchnú vrstvu som použil hrubú 3-vrstvovú bublinkovú fóliu s bublinami o priemere 30 mm. Fóliu som vo vrchnej časti stiahol, ale nechal som "komín" na odvod vlhkosti od rastliny.
Naše 7 ročné Trachycarpusy boli zabaléné tiež podobne. Na tých však žiadne poškodenie nebolo a teraz v polovici februára sa ani žiadne poškodenie neprejavilo! Sú pekné zelené, bez škvŕn. Na piatich rastlinách som akurát odstrihol cez zimu len jeden starý list. Jubaea chilensis bola tiež v spomínaných mrazoch nechránená a bolo na nej vidieť, že vegetačný vrchol zhnil od vlhkosti. Preto som ju ešte v januári zo zeme vykopal a dal do črepníka a umiestnil v dome. Či sa z tohto zásahu spamätá a opäť sa ujme, to v túto chvíľu neviem. Šanca na záchranu je asi 1%. Napriek tomu jej ešte dám šancu. Podobne bol na tom aj Trachycarpus wagnerianus s výškou cca 60 cm. tiež bol vykopaný a umiestnený v črepníku do skleníka. Zatiaľ sa s ním nič nedeje. To, či to prežil sa ukáže za pár mesiacov.
Žiadnym rastlinám na Ostrove nie je prikurované. Ochrana pred mrazom je zabezpečená len bielou netkanou textíliou a bublinkovou fóliou.
Je veľmi dôležité rastliny vetrať, inak sa na listoch čoskoro vyskytne pleseň, ktorá zdravotný stav paliem zhorší a poškodí aj vyrastajúce listy.
Chamaerops humilis vo voľnej je poškodená vlhkosťou a mrazom a pravdepodobne je už mŕtva.
V priebehu tých siedmych rokov som do svojej záhrady vysadil ďalších niekoľko paliem rôznych druhov. Boli to Chamaerops humilis, ktorá zimu 2008/2009 prežila, avšak stratila všetky listy na hlavnej rastline. Bočné odnože rastú.
Keďže som ju ale vlani ( v roku 2008 ) zasadil na nie príliš vhodné miesto ( pod orech ), musel som ju začiatkom októbra tohto roku vykopať ( poškodil som jej tým koreňový systém ) a zasadil som ju do črepníka. Ak budem mať šťastie a rastlina tento veľký zásah prežije, na jar ju opäť zasadím do záhrady, avšak na vhodnejšie miesto.
Chamaerops humilis varieta Cerifera, strieborná forma predchádzajúceho jediného pôvodného druhu palmy v Európe, tiež bez problémov prežila túto ťažkú zimu. Potrebuje dobre drenážovanú pôdu s množstvom štrku. Najlepšie je ju zasadiť na suché, ale slnečné miesto blízko domu, kde nebude na ňu veľmi pršať.
Ďalším druhom, ktorý som vysadil do voľnej pôdy je Sabal minor s modrozelenými listami. Aj ten prežil silné mrazy. Neprišli vhod len každodenné chladné dažde skoro na jar, ktoré mu ublížili a musel som ho z pôdy vybrať. Na jeho miesto samozrejme prišiel iný, zdravý Sabal minor, ktorý budúcu jar uchránim pred dažďom lepšie.
Nedávno do záhrady pribudla aj Jubaea chilensis, ktorá je pôvodom z Čile. Je údajne ešte odolnejšia voči mrazu ako Trachycarpus fortunei. Na Ostrove som jej vybral miesto priamo v centre.
Niektorí ľudia sa tak veľmi boja o svoju palmu, že to so starostlivosťou až preháňajú a palme sa prestane dariť. Ja moje palmy nešetrím, venujem im len málo pozornosti a oni si spokojne rastú. V období veľkého sucha ich len polejem, občas prihnojím a to je všetko.
Takže to zhrniem. Vo voľnej pôde mi rastú tieto mrazuvzdorné druhy paliem v počte kusov:
Trachycarpus fortunei – 74 ks
Rhapidophyllum hystrix - 2 ks
Chamaerops humilis varieta Cerifera – 3 ks
Chamaerops humilis - 1 ks
Chamaerops humilis Vulkano - 1 ks
Sabal minor – 2 ks
Jubaea chilensis – 1 ks
Trachycarpus wagnerianus - 2 ks
V lete mi začali klíčiť aj semená druhu Rhapidophyllum hystrix, ktorý sa považuje za najmrazuvzdornejší druh palmy na svete, ktorý znáša až -27°C! Z počiatku som mal problémy so zakoreňovaním týchto rastlín v samostatných črepníkoch, nakoľko je problém získať spoľahlivé informácie a o pestovaní tohto druhu.
Akonáhle začnú na nich rásť listy, aj tieto palmy vysadím do voľnej pôdy spolu s Trachycarpusom wagnerianus, ktorý je odolnosťou podobný ako Trachycarpus fortunei, ale má krajší rast, pričom jeho malé vejárovité listy rastú takmer po celej výške kmeňa a sú odolnejšie voči silnému vetru, ktorý ich neroztrhá a nepoláme. Podľa môjho názoru je tento druh oveľa atraktívnejší ako Trachycarpus fortunei. Rhapidophyllum hystrix a aj Trachycarpus wagnerianus sú vzácne palmy, ktoré sa na Slovensku pestujú len veľmi málo. Niekoľko rastlín, ktoré tu sú, sú len dovezené zo zahraničia.
Na Ostrove je 95% paliem pestovaných zo semien, čo im dáva veľkú výhodu pred rastlinami dovezenými zo záhradníctiev v Španielsku alebo Taliansku, prípadne iných teplejších krajín, kde palmy rastú niekoľko rokov v takmer ideálnych podmienkach. Tieto rastliny podľa mojich skúseností znášajú zimu horšie ako moje palmy vypestované v Martine. Semenáče sú tu na Ostrove pestované v črepníkoch v zimných mesiacoch pri niekoľko stupňovom mraze a v suchu. To na ich raste aj vidieť, že sú silné a odolné. To je ich výhoda, pokiaľ ich chceme vysadiť do záhrady do voľnej pôdy.
Väčšina ľudí si zaobstará veľké palmy do záhrady. Chápem to, lebo výsledný efekt je okamžitý a príťažlivý, ale nie vždy je to to najlepšie riešenie.
Záhrada má byť harmonický celok, kde hrá veľkú úlohu každý detail, z ktorých je vytvorená. Ak viete tieto detaily dobre zosúladiť, budete so svojou záhradou spokojný a budete mať z nej radosť. Možno až takú, že večer sa Vám z nej nebude chcieť odísť a ráno sa budete tešiť nato, kedy si v nej opäť budete môcť oddýchnuť. O tom to všetko je. Mať miesto, kde budete radi tráviť čas, a kde budete čerpať pozitívnu energiu.
Je pekné mať v nej aj palmy väčšie, ale aj menšie. Keď vidíte, ako to všetko rastie a vyvíja sa. Malým palmám to nejaký čas trvá, kým narastú, ale aj tie majú svoje veľké výhody.
Ak sa rozhodnete zaobstarať si skôr malú rastlinu, určite jej obstarávacie náklady budú niekoľkonásobne nižšie ako pri veľkých palmách a ľahšie si zvyknú na nové podmienky. Preto ich vždy odporúčam najviac.
Ďalšie mrazuvzdorné druhy, ktoré aj keď len v črepníkoch, ale môžete ich vidieť rásť na Ostrove v Martine. Sú to druhy:
Trachycarpus nanus – ktorý má rád sucho a znáša mrazy do cca-15°C. Jeho listy majú staršie rastliny strieborno modrej farby.
Trachycarpus wagnerianus
Serenoa repens
Butia capitata
Brahea armata
Trithrinax campestris
Washingtonia robusta
Jubaea chilensis
Je najpomalšie rastúca palma na Zemi. V Čile, krajine jej prirodzeného výskytu, bola už takmer vyhubená, vďaka palmovému medu, ako ho nazývajú domorodci. Je mrazuvzdorná do cca -20°C. To, že je prispôsobená aj na prežitie veľmi silných mrazov poznať aj na listoch, ktoré sú veľmi tvrdé a pevné perovitého tvaru.
Na Ostrove pestujeme len obmedzený počet týchto krásnych paliem. Semená klíčia niekoľko mesiacov.
Okrem týchto druhov tu rastú aj teplomilné druhy paliem z trópov. Tie sú dočasne umiestnené na inom mieste, kým nebudú môcť rásť trvalo na Ostrove v skleníku.
Ostrov som Vám priblížil. Príbeh o ňom už niekoľko rokov trvá a bude pokračovať... Aj s novými druhmi, ktoré sú vysadené a klíčia.
Teraz začneme písať vaše príbehy spolu s vami...
Moje meno je Igor Chvojka a mám 29 rokov. Pochádzam z Martina. Mám túto oblasť Turca veľmi rád a moje celoživotné ciele sa tejto kotliny priamo dotýkajú a sú spolu prepojené.
Trachycarpus fortunei
Všetko to začalo v roku 1996. Moja mama Valéria, vtedy získala pár semien talianskych druhov paliem. Vysadili sme ich a oni po čase vyklíčili. Nadchlo ma to tak, že som si prezrel nejaké publikácie o palmách a vybral si niektoré druhy, ktoré sa mi páčili. A lavína sa spustila! Získal som semená všetkých dostupných druhov a obehal všetky veľké botanické záhrady od Brna až po Košice. Zbieral som všetky druhy paliem, ktoré sa mi dostali pod ruku. Zbierka po niekoľkých rokoch dosiahla celkom slušné rozmery. Niekoľko stoviek rastlín a to v cca 45 druhov paliem z celého sveta a to navyše všetko pestované v trojizbovom panelákovom byte.
Dočítal som sa, že niektoré druhy paliem odolávajú aj silným mrazom a vedel som, že minimálne 1 druh takej palmy už v zbierke mám. Bol to Trachycarpus fortunei. Rozhodol som sa ho teda vyskúšať a vysadil som do záhrady 5 ks tejto palmy. Bolo to v apríli roku 2004. Pôdu som nijak neupravoval. Vykopal som len jamu a tam ich zasadil. Mám v záhrade ťažký, mokrý a studený íl. Zasadil som ich spolu, myslel som si a očakával, že niektoré uhynú. Boli to malé niekoľkomesačné semenáče s jedným až dvomi klíčnymi lístkami. V knihách písali, že takéto malé palmy sa vysádzať nemajú, lebo neprežijú zimu. Nuž ale... nemal som prakticky žiadne informácie ako palmy zazimovať, nepoznal som nikoho, kto by palmy pestoval.
Ku koreňom som len nasypal vrstvu hoblín a prikryl ich obyčajnou plastovou PET fľašou, na ktorej som len zrezal hrdlo. Napadol sneh, mrazy zosilneli a klesali aj pod -20°C. Nahádzal som na ne asi 30 cm vrstvu snehu. Celú zimu boli pod snehom, úplne bez svetla. Na jar som ich po roztopení snehu odokryl. Staré listy boli poškodené od mrazov, ale nové som našiel pekne zelené. Boli mierne napadnuté plesňami, keďže palmy boli v uzavretom a pomerne vlhkom prostredí niekoľko mesiacov, tie však rýchlo po vyvetraní zmizli. Palmy som nehnojil a oni začali po príchode teplých dní rásť. Celé leto pekne rástli, prišla zima, všetko sa opakovalo. Bola tiež dosť mrazivá ako predchádzajúca, ale palmy bez problémov zvládli aj túto. Všetky. Opäť prišlo leto, s ním aj niekoľko nových listov na každej palme. Nasledujúce zimy už boli slabšie a teplejšie. Palmy som ale napriek tomu zazimoval. Vyrobil som si zo silnejších drôtov poloblúky, ktoré som zapichol do pôdy okolo paliem. Boli tri a v prostriedku som ich zviazal silónom. Okolo paliem som opäť nastlal drevené hobliny do výšky niekoľkých cm. Na konštrukciu som pripevnil bielu netkanú textíliu a na ňu hrubú priehľadnú agrofóliu, aby boli palmy chránené pred vlhkosťou zvonku. Tá je nebezpečná pre rastový vrchol palmy, odkiaľ vyrastajú nové listy. Keď tento rastový vrchol odumrie, palma už nemá ako rásť a po čase uhynie.
Palmy mali opäť na jar poškodené najstaršie listy. Nové boli úplne v poriadku.
Po štyroch rokoch neuhynula ani jedna z nich a dosiahli výšku cca 40 cm. Listy najväčšej majú priemer cez 30 cm. Palmy ako rastú sa od seba odtláčajú, aby si vytvorili svoj priestor pre rast a teraz vypadajú veľmi efektne.
Zima na prelome rokov 2008/2009 bola asi najsilnejšia. Mrazy boli silné, často okolo -18°C a čo bolo horšie, trvali veľmi dlho! Na jeseň som ich nezakryl, rozhodol som sa ich trochu potrápiť, aby si zvykli na tvrdé podmienky ešte viac. Napadol na ne sneh, až im ohýbalo listy. Ten na nich zamrzol. Takto boli niekoľko dní. Potom hlásili väčšie ochladenie ( dovtedy boli teploty v rozmedzí -1 až -7°C ), tak som ich zazimoval rovnakým spôsobom, ako predchádzajúce dva roky. Asi deň pred Silvestrom sa mi do vnútra týchto zazimovaných paliem dostal môj pes a spával tam. Boli mrazy asi -14°C. Všimol som si to až na Silvestra večer. Trachycarpusy sa javili byť spálené od mrazu, listy boli bez života ako vyschnuté. Mrzelo ma to, že 5 ročná starostlivosť je zmarená. Palmy som ale opäť zakryl a nechal tak. Po niekoľkých týždňoch sa oteplilo, a tak som ich šiel skontrolovať. Listy boli opäť krásne svieže a rozvité! Teraz som sa utvrdil, že sú to skutočne veľmi odolné a nenáročné rastliny. Do jari sa nič nezmenilo. V marci som ich odokryl a už nezakrýval. Najstaršie listy boli tradične mierne poškodené, ale to vzniklo len po výdatných dažďoch a chladných nociach. Tie som neskôr poodstrihával.
Nasledujúca zima 2009/2010 bola tiež pre palmy na Ostrove nepríjemná.
Vzhľadom k tomu, že som chodil po Slovensku a zazimovával palmy našim zákazníkom ( ale aj zákazníkom konkurencie, ktorá so zazimovávaním paliem nemá skúsenosti ) boli naše palmy dosť dlho vystavené mrazom bez ochrany. Listy sa uzatvárali, aby sa rastliny chránili proti ich strate. Po odznení silnejších mrazov sa opäť roztiahli. Zazimoval som ich len tak narýchlo ( obalil som ich ako obvykle bielou netkanou textíliou a navrh som dal agrofóliu ). Väčšie rastliny som skúšobne obalil čiernou netkanou textíliu, ktorá je hrubšia, v niekoľkých vrstvách. Takto som obalil kmene ale aj listy. Ako vrchnú vrstvu som dal bublinkovú fóliu. Nebolo to však dobré riešenie, nakoľko takto zabalené rastliny pri nedostatočnom odvetrávaní rýchlo zvlhli a mrazy im zničili pletivá listov. Listy boli zhnednuté s množstvom trhlín. Boli ako sitko. Obdobia oteplenia ( cez deň +7°C) sa striedali s náhlymi ochladeniami ( v noci -15°C ). Preto rastliny dostali riadne zabrať a väčšina z nich stratila všetky listy, ktoré som v januári poodstrihával. Zostali len holé kmene bez listov. Do jari však boli zabalené a už častejšie vetrané.
Na jar po odbalení boli z väčšiny paliem len torzá. Takto ešte nevyzerali po niekoľkých rokoch po žiadnej zime! Dokonca na dvoch palmách, ktoré rastú na Ostrove už 6 rokov zhnili vegetačné vrcholy a celé som ich z kmeňov vybral. Zostali len prázdne kmene z dierami po vegetačnom vrchole. Po mesiaci a pol som sa chystal tieto kmene odrezať, nakoľko som si myslel, že sú už mŕtve. Na moje prekvapenie z ich kmeňov vyrážali nové listy a palmy žili. Teraz v auguste sú už úplne v poriadku a rastú ďalej. Hneď na jar som všetky palmy začal prihnojovať. Všetky sa spamätali a zotavili. Teraz sú už opäť olistené. Palmy dopestované od malička na Ostrove zo semien sa najlepšie zregenerovali. Na fotkách si môžete pozrieť, ako to s nimi na jar po zime vyzeralo a ako vyzerajú v auguste toho istého roku.
Zima 2010/2011
Palmy ako každý rok som zazimovával až pri poklesoch teplôt pod -7 až -8°C. Na začiatku zimy som ich prekryl tenkou vrstvou bielej netnanej textílie. Na to napadol ešte sneh vo vrstve cca 5 cm. Jeden víkend nás nečakane prekvapili mrazy o sile -14°C a táto teplota sa opakovala 2 noci. Listy paliem, ktoré boli ešte v črepníkoch stále von bez ochrany, sa ohýbali pod množstvom snehu. Tých -14C im úplne zničili celé koruny listov, ktoré museli byť úplne zostrihané.Rastliny boli potom následne umiestnené do skleníka a tmavej pivnice. V skleníku po čase opäť začali pôsobením vyššej teploty rásť. Väčšina je však stále v stave "spánku" a to či prežili tieto mrazy, kedy im úplne premrzli korene, sa uvidí na jar po príchode teplého počasia. Neobávam sa toho, že by nezačali opäť rásť. Už aj tu bola opäť možnosť vidieť, ako znášajú zimu palmy z rôznych svetových oblastí ( píšem o palmách rovnakého druhu, akurát z rôznych oblastí, kde boli pestované).
Palmy, ktoré boli od nemenovaných českých obchodníkov tento zásah znášajú veľmi zle a nie je isté, či sa dokážu spamätať. Pritom šlo o už rastliny vo veľkých črepníkoch a s kmeňmi okolo 1 meter.
Listy som musel ostrihať aj na 85%-tách svojich rastlín, ktoré sú v záhrade na stálo. Následne som ich obalil do hrubej vrstvy bielej netkanej textílie a ako vrchnú vrstvu som použil hrubú 3-vrstvovú bublinkovú fóliu s bublinami o priemere 30 mm. Fóliu som vo vrchnej časti stiahol, ale nechal som "komín" na odvod vlhkosti od rastliny.
Naše 7 ročné Trachycarpusy boli zabaléné tiež podobne. Na tých však žiadne poškodenie nebolo a teraz v polovici februára sa ani žiadne poškodenie neprejavilo! Sú pekné zelené, bez škvŕn. Na piatich rastlinách som akurát odstrihol cez zimu len jeden starý list. Jubaea chilensis bola tiež v spomínaných mrazoch nechránená a bolo na nej vidieť, že vegetačný vrchol zhnil od vlhkosti. Preto som ju ešte v januári zo zeme vykopal a dal do črepníka a umiestnil v dome. Či sa z tohto zásahu spamätá a opäť sa ujme, to v túto chvíľu neviem. Šanca na záchranu je asi 1%. Napriek tomu jej ešte dám šancu. Podobne bol na tom aj Trachycarpus wagnerianus s výškou cca 60 cm. tiež bol vykopaný a umiestnený v črepníku do skleníka. Zatiaľ sa s ním nič nedeje. To, či to prežil sa ukáže za pár mesiacov.
Žiadnym rastlinám na Ostrove nie je prikurované. Ochrana pred mrazom je zabezpečená len bielou netkanou textíliou a bublinkovou fóliou.
Je veľmi dôležité rastliny vetrať, inak sa na listoch čoskoro vyskytne pleseň, ktorá zdravotný stav paliem zhorší a poškodí aj vyrastajúce listy.
Chamaerops humilis vo voľnej je poškodená vlhkosťou a mrazom a pravdepodobne je už mŕtva.
V priebehu tých siedmych rokov som do svojej záhrady vysadil ďalších niekoľko paliem rôznych druhov. Boli to Chamaerops humilis, ktorá zimu 2008/2009 prežila, avšak stratila všetky listy na hlavnej rastline. Bočné odnože rastú.
Keďže som ju ale vlani ( v roku 2008 ) zasadil na nie príliš vhodné miesto ( pod orech ), musel som ju začiatkom októbra tohto roku vykopať ( poškodil som jej tým koreňový systém ) a zasadil som ju do črepníka. Ak budem mať šťastie a rastlina tento veľký zásah prežije, na jar ju opäť zasadím do záhrady, avšak na vhodnejšie miesto.
Chamaerops humilis varieta Cerifera, strieborná forma predchádzajúceho jediného pôvodného druhu palmy v Európe, tiež bez problémov prežila túto ťažkú zimu. Potrebuje dobre drenážovanú pôdu s množstvom štrku. Najlepšie je ju zasadiť na suché, ale slnečné miesto blízko domu, kde nebude na ňu veľmi pršať.
Ďalším druhom, ktorý som vysadil do voľnej pôdy je Sabal minor s modrozelenými listami. Aj ten prežil silné mrazy. Neprišli vhod len každodenné chladné dažde skoro na jar, ktoré mu ublížili a musel som ho z pôdy vybrať. Na jeho miesto samozrejme prišiel iný, zdravý Sabal minor, ktorý budúcu jar uchránim pred dažďom lepšie.
Nedávno do záhrady pribudla aj Jubaea chilensis, ktorá je pôvodom z Čile. Je údajne ešte odolnejšia voči mrazu ako Trachycarpus fortunei. Na Ostrove som jej vybral miesto priamo v centre.
Niektorí ľudia sa tak veľmi boja o svoju palmu, že to so starostlivosťou až preháňajú a palme sa prestane dariť. Ja moje palmy nešetrím, venujem im len málo pozornosti a oni si spokojne rastú. V období veľkého sucha ich len polejem, občas prihnojím a to je všetko.
Takže to zhrniem. Vo voľnej pôde mi rastú tieto mrazuvzdorné druhy paliem v počte kusov:
Trachycarpus fortunei – 74 ks
Rhapidophyllum hystrix - 2 ks
Chamaerops humilis varieta Cerifera – 3 ks
Chamaerops humilis - 1 ks
Chamaerops humilis Vulkano - 1 ks
Sabal minor – 2 ks
Jubaea chilensis – 1 ks
Trachycarpus wagnerianus - 2 ks
V lete mi začali klíčiť aj semená druhu Rhapidophyllum hystrix, ktorý sa považuje za najmrazuvzdornejší druh palmy na svete, ktorý znáša až -27°C! Z počiatku som mal problémy so zakoreňovaním týchto rastlín v samostatných črepníkoch, nakoľko je problém získať spoľahlivé informácie a o pestovaní tohto druhu.
Akonáhle začnú na nich rásť listy, aj tieto palmy vysadím do voľnej pôdy spolu s Trachycarpusom wagnerianus, ktorý je odolnosťou podobný ako Trachycarpus fortunei, ale má krajší rast, pričom jeho malé vejárovité listy rastú takmer po celej výške kmeňa a sú odolnejšie voči silnému vetru, ktorý ich neroztrhá a nepoláme. Podľa môjho názoru je tento druh oveľa atraktívnejší ako Trachycarpus fortunei. Rhapidophyllum hystrix a aj Trachycarpus wagnerianus sú vzácne palmy, ktoré sa na Slovensku pestujú len veľmi málo. Niekoľko rastlín, ktoré tu sú, sú len dovezené zo zahraničia.
Na Ostrove je 95% paliem pestovaných zo semien, čo im dáva veľkú výhodu pred rastlinami dovezenými zo záhradníctiev v Španielsku alebo Taliansku, prípadne iných teplejších krajín, kde palmy rastú niekoľko rokov v takmer ideálnych podmienkach. Tieto rastliny podľa mojich skúseností znášajú zimu horšie ako moje palmy vypestované v Martine. Semenáče sú tu na Ostrove pestované v črepníkoch v zimných mesiacoch pri niekoľko stupňovom mraze a v suchu. To na ich raste aj vidieť, že sú silné a odolné. To je ich výhoda, pokiaľ ich chceme vysadiť do záhrady do voľnej pôdy.
Väčšina ľudí si zaobstará veľké palmy do záhrady. Chápem to, lebo výsledný efekt je okamžitý a príťažlivý, ale nie vždy je to to najlepšie riešenie.
Záhrada má byť harmonický celok, kde hrá veľkú úlohu každý detail, z ktorých je vytvorená. Ak viete tieto detaily dobre zosúladiť, budete so svojou záhradou spokojný a budete mať z nej radosť. Možno až takú, že večer sa Vám z nej nebude chcieť odísť a ráno sa budete tešiť nato, kedy si v nej opäť budete môcť oddýchnuť. O tom to všetko je. Mať miesto, kde budete radi tráviť čas, a kde budete čerpať pozitívnu energiu.
Je pekné mať v nej aj palmy väčšie, ale aj menšie. Keď vidíte, ako to všetko rastie a vyvíja sa. Malým palmám to nejaký čas trvá, kým narastú, ale aj tie majú svoje veľké výhody.
Ak sa rozhodnete zaobstarať si skôr malú rastlinu, určite jej obstarávacie náklady budú niekoľkonásobne nižšie ako pri veľkých palmách a ľahšie si zvyknú na nové podmienky. Preto ich vždy odporúčam najviac.
Ďalšie mrazuvzdorné druhy, ktoré aj keď len v črepníkoch, ale môžete ich vidieť rásť na Ostrove v Martine. Sú to druhy:
Trachycarpus nanus – ktorý má rád sucho a znáša mrazy do cca-15°C. Jeho listy majú staršie rastliny strieborno modrej farby.
Trachycarpus wagnerianus
Serenoa repens
Butia capitata
Brahea armata
Trithrinax campestris
Washingtonia robusta
Jubaea chilensis
Je najpomalšie rastúca palma na Zemi. V Čile, krajine jej prirodzeného výskytu, bola už takmer vyhubená, vďaka palmovému medu, ako ho nazývajú domorodci. Je mrazuvzdorná do cca -20°C. To, že je prispôsobená aj na prežitie veľmi silných mrazov poznať aj na listoch, ktoré sú veľmi tvrdé a pevné perovitého tvaru.
Na Ostrove pestujeme len obmedzený počet týchto krásnych paliem. Semená klíčia niekoľko mesiacov.
Okrem týchto druhov tu rastú aj teplomilné druhy paliem z trópov. Tie sú dočasne umiestnené na inom mieste, kým nebudú môcť rásť trvalo na Ostrove v skleníku.
Ostrov som Vám priblížil. Príbeh o ňom už niekoľko rokov trvá a bude pokračovať... Aj s novými druhmi, ktoré sú vysadené a klíčia.
Teraz začneme písať vaše príbehy spolu s vami...
